Niečo z histórie

Mokrý Háj je neveľká rázovitá obec pri meste Skalica s počtom 675 obyvateľov. Na rozdiel od väčšiny slovenských miest a obcí je u nej známy presný rok založenia, ide o rok 1569. Zakladateľom obce boli Chorváti, ktorí zo svojej vlasti utiekli pred Turkami. Bohatších urodzených utečencov prijalo kráľovské mesto Skalica, kde si zakúpili domy s príslušnými pozemkami. Utečencom, ktorí si nemali za čo kúpiť majetok, dovolilo vedenie mesta Skalica usadiť sa na pustej a neobrábanej pôde, z ktorej mesto nemalo nijaký osoh a na ktorom si založili obec a našli zdroj obživy. Novozaložená obec bola najprv poddanskou obcou mesta Skalice. Po zrušení poddanstva sa stal Mokrý Háj samostatnou obcou Skalického okresu.  Pracovitosť a statočnosť obyvateľstva boli cennou devízou, takže aj pri poddanských povinnostiach a napriek rôznym živelným a vojnovým pohromám si postupne zveľaďovali svoju obec a ich hmotná situácia sa zlepšovala. V roku 1631 sa už vyskytli medzi pôvodnými chorvátskymi utečencami aj mená iného pôvodu, najmä české. Toto miešanie obyvateľstva malo za následok, že obec rýchlo strácala svoj chorvátsky ráz a z obyvateľstva sa utváral svojrázny typ „slovenského ľudu z okolia Skalice“. Miestni obyvatelia si zachovali slovenský ráz i počas maďarizačného nátlaku až do rozpadnutia Uhorska (1918). V Mokrom Háji sa nezachovala ani chorvátska reč pôvodných prisťahovalcov, ani nejaké osobitné chorvátske piesne a ľudové zvyky.  Po založení spoločného štátu, Čechov a Slovákov, sa v obci rozvinul bohatší kultúrny i hospodársky život.  Mokrohájčania žili  dosť svojským životom, mali svoje zvyklosti i svoje zábavy. Svadby a veselia bývali, ako všade inde, plné obradnosti a zábavy; ženích dával neveste veno. Fašiangy sa odbavovali dosť neviazane, boli pritom i výtržnosti. Veľká muzika bývala na hody, kedy mládenci pri tejto príležitosti stavali pred krčmou máj. Muziky bývali však aj v iné nedele a v dňoch, keď bol v Skalici jarmok a často sa pri muzike chlapi pobili. Obľúbeným ľudovým zvykom bolo chodenie s Mikulášom. V roku 1852 si Mokrohájčania postavili v obci nový kostol.

 Z pôvodného kostolíka postaveného v cintoríne okolo roku 1595 sa zachovala socha Panny Márie Sedembolestnej, ktorá je chránená Štátnym archívom. Začiatkom štyridsiatych rokov 19. storočia bol v strede obce postavený v klasicistickom slohu nový, väčší a účelnejší kostol, ktorý bol vysvätený v roku 1852. U kostola je kamenný kríž, ktorý je vysoký 2,5 m a bol postavený v roku 1891. Na vrchole kríža je Kristus pod ktorým je v jaskynke umiestnená 60 cm socha Panny Márie Lurdskej 

Oproti Roľnícko-obchodnému družstvu smerom na obec Radošovce sa nachádza územie U sv. Marka. Povesť hovorí, že sa tu strhla bitka medzi tureckými vojskami a Slovákmi. Padnutých Turkov, ktorých malo byť 14, na mieste bitky pochovali. Na toto miesto sa dal zhotoviť stĺp s obrazom sv. Marka a okolo stĺpa sa vysadili agáty.

Kaplnka  pod „Novosádkami“ má okolo 250 rokov. V dedine bola dievčina, ktorá oslepla a jedna žena jej poradila, aby chodila k studničke za dedinou a vodou zo studničky si omývala oči a pila ju. Dievčina chodila každý deň k tejto studničke a vždy sa tu aj pomodlila. Za pár mesiacov opäť videla. Tak jej stará miestna zemianka dala pri studničke postaviť  kaplnku, ktorá sa odvtedy nazýva „očanská“ a zasadila tu lipu. Ku kaplnke sa robili procesie a naposledy bola opravovaná v roku 1990.

Uprostred hôr za Mokrým Hájom je územie, ktoré sa nazýva Tureckým stolom a vraj je tam niekde zakopané zlato. Tureckým stolom preto, lebo v dobe, kedy naše krajiny okupovali turecké vojská, usadili sa na tomto území a postavili si svoj tábor. Veliteľ, ktorý vojsko viedol zomrel na následky poranenia, ktoré utrpel v bitke. Vojaci dali hneď urobiť tri truhly - zo zlata, striebra a medi. Veliteľa uložili do najmenšej, ktorá bola zo zlata, tú dali do striebornej a nakoniec do medenej a tak veliteľa pochovali a odišli bez koristi.

Členovia Spolku záhradkárov postavili v roku 1965, nad cestou pod Novými horami, kde sú vysadené vinohrady, Kaplnku sv. Urbana – na počesť sv. Urbana, patróna vinohradníkov. Vtedajšia doba však nebola priaznivá k takýmto stavbám, a preto mala byť kaplnka zborená. Nakoniec ju miestni občania zachránili. Každoročne, 25. mája chodí ku kaplnke procesia a po procesii sa tu koná tanečná zábava.